Vznik slávneho dezertu sa tiež pripisuje francúzsky géniovi Marie-Antoine Carême už na začiatku 19. storočia okolo roku 1814. Odvtedy sa postupne recept rozšíril do Budapešti, poľskej Varšavy, kde ho volali kremowka. Carême pôsobil istý čas na cárskom dvore v Rusku, ale aj na anglickom kráľovskom dvore, kde samozrejme dezert pripravoval. Postupne sa recept rozšíril do ďalších krajín, pričom v každej mal svoje osobitné pomenovanie. V Európe bol známy aj ako „napoleonka“. V nemecky hovoriacich krajinách „cremeschnitte“. Srbi poznajú tento lahodný dezert ako „krempita“, v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine – „kremna rezina“ , v Slovinsku „kremšnita“ . Na Slovensku ho poznáme ako – „krémeš“ a v Maďarsku „krémes“.